How to talk to robots (Tabitha Goldstaub)

Knižná miniREVIEW
Autor: Michaela Zavadil
5 min. čtení
Keď už máme tento mesiac máj zameraný na čas pre seba, chcela som vám sem dať knižku, do ktorej som sa nedávno začítala hoci nijak nesúvisí s deťmi. Je však zameraná na ženy a náš rozvoj v oblasti technológií. Technológií, ktoré hýbu svetom a vytvárajú z veľkej časti našu budúcnosť. Takže vlastne sa to i trochu dotýka našich detí. Okrem toho, že je napísaná v angličtine, nejedná sa ani o ľahké oddychové čítanie. Je potreba nad obsahom premýšľať. Kniha je prepletená odkazmi na rôzne zdroje, videá, správy, články, konferencie, ktoré je super zaujímavé a vhodné si pozrieť ako doplnok k čítaniu.

Táto publikácia je koncipovaná ako dievčenská príručka k budúcnosti vedenej umelou inteligenciou. Autorka opakovane zdôrazňuje nerovnosť v prístupe, vytváraní i využívaní informačných technológií. Na príkladoch ukazuje neobjektívnosť a skreslenosť systémov, ktoré sú tvorené prevažne bielymi mužmi a ich dopad na spoločnosť. I preto je cieľom tejto knihy povzbudiť viac žien aby sa nebáli vstúpiť do sveta IT, rovnako ako to v našich končinách robia Czechitas.

Na začiatku sa venuje vysvetleniu pojmov ako je umelá inteligencia, algoritmus či big data, pre lepšie porozumenie obsahu celej knihy. Pre mňa veľmi zaujímavé a inšpirujúce bolo zistenie, koľko žien stálo na počiatku počítačovej vedy, vďaka popisu udalostí v druhej kapitole. Nahliadnutím do histórie autorka popisuje niekoľko verejne známych projektov z prelomu 19. a 20. storočia, ktoré sa preslávili pod menom muža, hoci sa na ich vývoji podieľalo mnoho žien, ktoré však zostali v rámci komunikácie upozadené. Svet technológii preto nikdy nebol prevažne mužským svetom, ako je tomu dnes.

AI can't forgive, care, relate, show empathy or have morality.

V tretej kapitole sa autorka hlbšie venuje pojmu umelá inteligencia a porovnáva ho s pojmom machine learning, aby aj menej zainteresovaný čitateľ mal v tejto veci jasno. Na príkladoch Facebooku, Alexy od Amazonu, Gmailu, Youtube a Spotify demonštruje ako fungujú princípy strojového učenia. Štvrtá kapitola sa zaoberá potenciálnymi hrozbami, aj tým ako im predísť. Častokrát sú práve technologické hrozby prezentované verejne veľmi alarmujúco. Autorka sa však namiesto generovania strachu snaží poukázať na oblasti, ktorým je potreba sa venovať aby sa negatívnemu dopadu predišlo.

Lack of diversity isn't only a problem in terms of who is working in the field, it's also about who can access and use the new technologies that are built with AI.

Ako hlavné hrozby vníma šírenie nebezpečného obsahu, diskrimináciu na základe vstupných údajov, závislosť, nahradenie ľudskej pracovnej sily, porušovanie súkromia, zhoršovanie zdravotného stavu či ohrozenie života ľudí, poškodzovanie životnej pohody, vyššiu inteligenciu strojov, zneužitie pre účely vojny, a nakoniec aj zlé rozhodnutia vedené globálnou rivalitou. Ich príčinami sú neobjektívne datové súbory, nedostatok diverzity medzi pracovníkmi v IT, neznalosť princípov systému (tzv. black box), nepriradená zodpovednosť za rozhodnutia strojov a digitálne rozdeľovanie spoločnosti spojené s nerovným prístupom k technológiám.

The challenge we have with new technology, especially AI, is that it's difficult for regulators and governments to keep up with the pace of innovation.

Ďalšia kapitola sa zaoberá prínosmi, ktoré môžeme z umelej inteligencie vyťažiť. Patrí medzi ne zefektívnenie ľudskej práce, vznik nových zaujímavejších zamestnaní, boj proti klimatickej zmene, zlepšovanie kvality života, vzdelávanie na mieru, prevzatie nebezpečnej práce robotmi, zlepšenie prístupnosti, a úspora času v minimalizácii čakania.

Nakoľko kniha bola vydaná v roku 2020 a teda vznikala aj v dobe pandémie, autorka sa venuje i téme využitia umelej inteligencie v boji proti koronavíru v dvoch oblastniach. ZDRAVOTNEJ - od predpovedí a včasného detekovania vírusu, cez testovanie a vyšetrenie pacientov, liečbu, až po datovú analýzu za účelom prevencie a opatrení. A SOCIÁLNEJ, kde vyzdvihuje možnosti diaľkového vzdelávania, donáškovej služby a medziľudskej online komunikácie. Myslím, že každý vnímame pandémiu svojim spôsobom, prevažne ovplyvnením lokálnymi médiami a sociálnymi sieťami. Vďaka tejto knihe bolo zaujímavé pozrieť sa na to čiastočne i z pohľadu umelej inteligencie a inovatívneho pokroku.

Without any formal childcare, I'm lucky that my partner and I are able to share looking after our son, but that hasn't stopped me from feeling guilty about the work I am doing, and the work I am not doing.

V tejto časti hovorí aj o tom, ako pandémia ešte viac odkryla genderové nerovnosti, a ukázala, že sociálny a zdravotný systém je postavený prevažne na ženách. Ženské fyzické i psychické zdravie je omnoho viac ohrozené. A že sú to hlavne ženy pracujúce v neistom zamestnaní bez daného hodinového úväzku. Polemizuje i nad znevýhodňovaním istých spoločenských skupín, ktoré nemajú prístup k počítačom a internetu. Taktiež sa zaoberá otázkou, koľko zamestnaní je reálne možné vykonávať z domu.

Posledná časť knihy je venovaná rozhovorom so ženami, ktoré sa do sveta technológií dostali skrz umenie, históriu, matematiku, filozofiu či módu. Väčšinu z nich pravdepodobne nebudete poznať podľa mena, ale je veľmi obohacujúce dozvedieť sa viac o existujúcich projektoch, ktoré fungujú v oblasti IT a o inšpiratívnych ženách, ktoré sa na nich podieľajú. Na záver autorka zhŕňa hlavné myšlienky publikácie, radí ako s nimi pracovať a ďalej ich využiť v praxi. Snaží sa naviesť čitateľky aby nad budúcnosťou sveta s technológiami kriticky premýšľali a zbavili sa nepodloženého strachu. V poslednej kapitole nájdete odporúčania na ďalšie tematické knihy, dokumenty, podcasty či udalosti.

You need to constantly remind yourself why you are unique, special and more valuable than any machine - however smart it is.

Po knihe som siahla, pretože verím, že ženy by mali mať svoje miesto vo svete hardvéru a softvéru. Nemôžeme sa tváriť, že sa nás to netýka. Technologický pokrok je na vzostupe a pojmy ako umelá inteligencia či strojové učenie nie sú rozprávkové bytosti. Nejde o to, že by sme sa všetky museli stať programátorkami. Stačí aby sme mali otvorené hlavy, záujímali sa a hľadali informácie o tom, ako si vďaka technológiám môžeme uľahčiť život či zlepšiť prácu, a čo môžeme urobiť pre to, aby sme sa vyhli potenciálnym hrozbám.

Women also developed another skill that will become vital in the coming years: staying on our toes.

Michaela Zavadil Tallová

© 2024